História
História nášho Cirkevného Zboru
Náš dnešný chrám Boží ako ho dnes vidíme, sa kedysi okolo roku 1336 nazýval Lovinobanský chrám sv. Mikuláša ktorý tu bol patrónom. Lovinobaňa bola jednou s prvých Novohradských obcí, ktorá prijala reformáciu Dr. Martina Luthera, ale neudáva sa presný rok priatia reformácie. Ďalším dôkazom o evanjelikoch v Lovinobani je kanonická vizitácia z 23. Januára 1616, v ktorej Samuel Melík uvádza, rozsah Lovinobanských cirkevných majetkov. V Lovinobani žilo vtedy 160 duší podľa vizitácie a udáva saže boli všetci Luteráni (evanjelici). Udáva sa že Lovinobančania v r. 1721 zadovážili organ do svojho kostola z Banskej Bystrici. 6. júla 1783 navštívil Lovinobaňu cisár Jozef II. Lovinobanský farár Daniel Mixadt kázal pri tejto príležitosti. V roku 1787 bola k cirkevnému zboru Lovinobaňa pričlenená dcérocirkev Uderiná. V r. 1808 Lovinobanský cirkevníci rozobrali drevenú zvonicu a postavili murovanú. V r. 1812 bola vybudovaná nová murovaná fara. O tom že Lovinobaňa bola v tomto čase veľkým zborom svedčí záznam o súpise obyvateľstva z r. 1820. Podľa neho žilo v obci 972 obyvateľov. V r. 1860 namaľoval slávny slovenský maliar Peter Michal Bohúň obraz JEŽIŠA A TOPIACEHO SA PETERA na objednávku za 600 zlatých. V r. 1876 daroval Lovinobanskému chrámu mramorovú krstiteľnicu Štefan Vitáliš. V roku 1907 nový organ značky Rieger vyrobený v Cisársko-kráľovskej fabrike na výrobu organov v Budapešti, tento organ je v Chráme až do dnes. V r. 1922 preliate nové dva väčšie zvony Najväčší zvon má priemer 1070 mm a váži 549 kg, stredný zvon má priemer 800 mm a váži 286 kg, najmenší zvon z r. 1884, priemer má 610 mm. Tieto zvony sú dodnes na zvonici v kostole.
História kostola:
Kostol evanjelickej cirkvi je neskoroklasicistický a je z roku 1863, postavený bol na mieste pôvodne gotického kostola.Neskorý klasicistický evanjelický kostol je jedna sieňová stavba s polkruhovo zakončeným oltárnym priestorom a predstavanou vežou. V interiéri je stavba zaklenutá pruskými klenbami a medziklenbovými pásmi. Nad vchodom je murovaná organová opora s tromi sogmentovými arkádami, podklenutá plytkými pruskými klenbami. Fasáda ma klasicistickú úpravu. Oltár je klasicistický z roku 1860, pričom murovaná oltárna architektúra na spôsob portika s trojuholníkovým tympanónom a ústredným obrazom Krista na mori od p. Bohúňa je tiež z tohto istého roku (1860). Kazateľnica je neoklasicistická a pochádza z čias stavby kostola.
Prehľad kňazov lovinobanského cirkevného zboru:
Farár Martin zaznačený v daňovom súpise Sečianskeho sandžaku roku 1554
...od r. 1554 do r. 1620, sú ďalší kňazi neznámi
Ondrej Alitis, v Lovinobani bol farárom v r. 1621-1631
Daniel Benedicti, farárom v Lovinobani od roku 1633-1640
Matej Andreae, kaplánom v Lovinobani v roku 1640-1644
Daniel Paulini, farárom v Lovinobani 1645-1652
Martin Cornides, pôsobil v roku 1652 a potom ho vylúčili v fary
Jakub Nigrini, pôsobil v roku 1652-1659, privlastnil si dôchodky z cirkevného mlyna a potom ušiel
Michal Ursini, farár v Lovinobani kde pôsobil od roku 1659-1685
Ondrej Holub, za Lovinobanského farára prišiel r. 1685 a účinkoval tu až do svojej smrti r. 1691
Christofor Mazarius (Mažár) farár v Lovinobani od r. 1692-1704
Matej Detschmied farár v Lovinobani v r. 1704-1710
Ján Hagara farár v Lovinobani v r. 1719-1738 a medzi tým farár v Kremnici
Ján Major farár v Lovinobani v r. 1715-1719 potom odišiel do Kamenian
Matej Kolbáni v Lovinobani bol farárom od r. 1730-1739
Ján Ďurček Georgiades pôsobil ako farár v Lovinobani v r. 1740-1745
Pavel Kuzmány Lovinobanským farárom bol v r. 1745-1764, tu aj zomrel
Andrej Heréni farár v Lovinobani v roku 1764-1780
Daniel Mixadt farár v Lovinobani v r. 1780-1790
Matej Hlivaj v Lovinobani pôsobil ako kňaz v r. 1791-1804, pre piskľavý hlas sa vzdal kňazského povolania a žil ako súkromník
Ján Tarník farár v Lovinobani v r. 1805-1809
Samuel Gáber v Lovinobani pôsobil najdlhšie zo všetkých farárov a to od r. 1810-1845
Samuel Lörinčík v Lovinobani pôsobil v r. 1845-1849, v r. 1849 sa otrávil
Ľudovít Gáber narodil sa v Lovinobani 24.11.1824, pôsobil ako farár v Lovinobani v r. 1850-1866, významne sa pričinil o prestavbu kostola v r. 1862-1863. Zomrel v Kokave nad Rimavicou 6.9.1890 kde pôsobil ako farár od r. 1866
Elek František Geduly pôsobil ako farár v r. 1866-1897, zo svojou manželkou významne prispeli o oprave fary, chrámu a cirkevnej školy
Pavel Žámbor v Lovinobani pôsobil v r. 1897-1904, jeho syn slávny budapeštiansky maliar
Gejza Švehla v Lovinobani pôsobil v r. 1905-1939
Dr. Juraj Strelec pôsobil v r. 1939-1972, pričinil sa o stavbu novej fary (1940) opravu chrámu (1959) pomohol svojim morálnym a aktívnym životom počas vojny
Mária Pacigová námestná farárka, pôsobila v obci od decembra 1972 do r. 1980
Pavel Melicherčík námestný farár v r. 1980-1987
Igor Maduda pôsobil od septembra 1989 do apríla 1990, Ján Búlik, konsenior, zastupoval z Dobroče od apríla 1990 do konca augusta 1990
Dušan Chovanec kaplán v Lovinobani od r. 1991 a potom farár v Lovinobani od r. 1995, za jeho krátkeho pôsobenia sa vykonala rozsiahla oprava chrámovej strechy (1992), zaviedlo sa el. kúrenie (1993), opravila sa vonkajšia fasáda kostola (1994) a zreštaurovali sa vnútorné priestory kostola.
Mgr. Dana Murínová rod. Viconová je v súčasnosti farárkou v Lovinobani.